(M. Žbirka / J. Urban)
náhodou
prechádzaš námestím
prechádzaš práve s tým
bláznivým
čo ťa má
po mne rád
kamarát
náhodou
zopárkrát prišiel k nám
zopárkrát zanikám
bývalý
zašitý
do ulíc
minulý
náhodou
rád verím správam
o láskach z titulných strán
mátožne spávam
bývalý priateľ je pán
náhodou
prechádzaš nábrežím
Za láskou nebežím
mám sa rád
poludnie
voda vrie
ja už nie
náhodou
musím ísť domov sám
telá ciest vedú k vám
spálené
prúdmi áut
v jednom máš
novú stráž
náhodou
rád verím správam
o láskach z titulných strán
mátožne spávam
bývalý priateľ je pán
rád som ti dával
z trápení najmenší diel
máš v hlave nával
hádam som rád, že som šiel
náhodou
zopárkrát poraním
skončím s tým hádaním
nech má rád
aj ten pán
čo je mnou
dojemnou
náhodou